Přání Jozefa Gazdíka (Slovensko OFS)

Blog kalendáře

„V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: “O čom sa zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: “A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom: ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví uveriť srdcom všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. V tom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: “Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema“.

Aj my mnohí, bratia a sestry, sa podobáme týmto učeníkom z Emauzy. Sme sklamaní terajšou situáciou. Vidíme, ako cirkev trpí útokmi z každej strany. Pán Ježiš predpovedal, že bude trpieť, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych a zostane s nami až do skončenia sveta. …a brány pekelné ju nepremôžu…

 Lepšie sa nám kráča po vychodenej a rovnej ceste. Vyberáme si ľahší, príjemnejší a pohodlný spôsob života. Nevšímame si utrpenie iných. Zabúdame, že Ježiš Kristus sa nám sprítomňuje práve v našich blížnych, ktorí nás unavujú a nemáme na nich čas.

Zaujímajme sa viac o týchto bratov a sestry, snažme sa ich počúvať, byť pri nich, keď nevládzu fyzicky alebo duševne. Stíšme sa, počúvajme ich, obetujme čas, až potom uvidíme a zacítime v týchto bratoch a sestrách  samého Ježiša Krista.

Niekedy stačí len podať ruku, byť prítomný bez slov …

Práve vtedy v nich spoznáme hodnotu a zmysel života. Vtedy nás naplní radosť a sila, ktorá sa prejavila aj v Emauzských učeníkoch, keď spoznali Ježiša Krista pri lámaní chleba.

Prajem Vám a Vaším blížnym krásne a požehnané veľkonočné sviatky a radosť zo zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista.

               Jozef Gazdík s rodinou