Mezinárodní kapitula – Fr. Amando Trujillo Cano, TOR Generálny duchovný asistent OFS-YouFra

Kázeň, utorok 7. novembra 2017

Fr. Amando Trujillo Cano, TOR Generálny duchovný asistent OFS-YouFra

 

Rozmanitosť v službe jednoty

V kapitole 12 Listu Rimanom apoštol Pavol vyzýva kresťanov k spoluzodpovednosti na Božej prekvapujúco vernej láske k svojmu ľudu. Jedným aspektom tejto reakcie, ako sme počuli v prvom čítaní, je výzva žiť rôznorodosť darov v službe a láske jeden k druhému. Je to povzbudenie, aby sme sa plne zapísali do tajomstva nášho spoločenstva v Kristovi: „Tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi (Rim 12, 5). Podľa týchto slov apoštola toto spoločenstvo je dvojaké: na jednej strane to robí veriacich jedno telo zjednotené s Kristom – hoci mnoho a rôznorodých – a navyše, ako členovia jedného tela, patríme a potrebujeme sa vzájomne. Toto spoločenstvo je naozaj hlboké a mimoriadne!

Teraz táto jednota v Kristovi má byť naplnená tým, že  vložíme do služby spoločenstva dary, ktoré každý prijal od Ducha Svätého, rovnako ako všetky naše osobné schopnosti, náš čas a efektívne zapojenie do všetkých možných oblastí. Každý brat a sestra musia prispieť svojimi darmi a snahami o dobro Rádu, ako uvádza článok 30 Generálnych konštitúcií OFS:

  1. Bratia a sestry sú spoluzodpovední za život bratstva, ku ktorému patria, ako aj za celý Františkánsky svetský rád, ako za organickú jednotu všetkých bratstiev roztrúsených po celom svete.
  2. Cit spoluzodpovednosti jednotlivých členov vyžaduje osobnú prítomnosť, svedectvo, modlitbu, aktívnu spoluprácu podľa možnosti jednotlivca ako aj prípadné záväzky na oživovanie bratstva.
  3. V duchu rodiny každý brat nech poskytne pokladnici bratstva príspevok podľa vlastných možností, aby sa takto pozbierali finančné prostriedky potrebné pre život bratstva, pre bohoslužby, apoštolát a charitatívnu činnosť. Podobne nech sa bratia a sestry postarajú o financovanie a ďalšie príspevky na podporu aktivít a činnosti bratských spoločenstiev vyššej úrovne.

Táto výmena darov a služieb je niečo výnimočne krásne, ak vezmeme do úvahy rozmanitosť, ktorá existuje medzi všetkými svetskými františkáni z hľadiska jazykov, kultúr, rás, spoločenského stavu, vzdelania a pod. Zároveň keď výmena darov a služieb nie je uskutočňovaná ani propagovaná, jedno telo, ktoré vytvárame, je oslabené, a preto nemôže fungovať dobre a stane sa chorým, niekedy vážne chorým. Všetci vieme, že spoločná zodpovednosť jeden za druhého v Cirkvi alebo v OFS nie je ľahká úloha.

V tomto zmysle dnes sa práca kapituly zameria na pracovný dokument Instrumentum laboris, ktorý zhromažďuje príspevky národných bratstiev k téme Generálnej kapitoly v roku 2014: „Ako by mal byť vedený Rád ako OFS na všetkých úrovniach?“. Samotný dokument hovorí : „Cieľom dokumentu Instrumentum Laboris je riadenie/vedenie medzinárodného bratstva. Avšak ako svetskí františkáni si musíme pamätať, že náš záväzok, prostredníctvom povolania, je celému Rádu; teda všetkým úrovniam bratstva … miestne, regionálne, národné a medzinárodné“. (str. 2). Z týchto dôvodov by bolo dobré vziať do úvahy  Instrumentum Laboris z hľadiska napomenutia apoštola Pavla, to znamená so záväzkom dať rozmanitosť darov do služby duchovného a hmotného spoločenstva. To znamená obnoviť zmysel pre príslušnosť (spolupatričnosť) k Rádu a vernejšie uplatňovať zásady subsidiarity a spoločnej zodpovednosti na všetkých úrovniach.

Naša alternatíva: kresťanská láska

List Rimanom má druhú naliehavú výzvu v časti, ktorú sme práve počúvali: žiť autentická kresťanská láska. Láska je jedinou silou, ktorá nás nabáda, aby sme rozmanitosť vložili do služby jednoty. Preto apoštol vysvetľuje rôzne spôsoby, ktorými musíme žiť túto bratskú lásku s úprimnosťou a vzájomnou náklonnosťou, vzájomne si preukazovať úctivosť, prispievať k potrebám svätých, byť pohostinný, požehnať tých, ktorí nás prenasledujú, mať súcit s tými, ktorí sa radujú a tí, ktorí plačú, navzájom rovnako zmýšľajte a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. To všetko znie skvelo, ale je to naozaj veľká výzva: prekonať náš egocentrizmus, aby sme milovali, ako nás Kristus miloval a miloval našich nepriateľov. Koľkokrát bratstvá znášali zásahy závisti a antagonizmu, túžbu po pomste alebo odpor? Koľkokrát chýba svedectvo o odpustení a zmierení medzi bratmi a sestrami, keď boli urážky, rozdiely a dokonca aj spory?

Kresťania sú povolaní obnoviť tvár a srdce ľudstva prostredníctvom skutočnej lásky. Prvé slová Napomenutia sv. Františka (č.27) nám v tomto smere hovoria: „Kde je láska a múdrosť, tam nie je strach ani bezradnosť. Kde je trpezlivosť a pokora, tam nie je hnev ani zármutok“. Je zrejmé, že táto láska nájde svoj zdroj a výživu v našej skúsenosti s Bohom, takže apoštol nás vyzýva, aby sme horlivo slúžili Pánovi, aby sme vytrvali v modlitbe, aby sme nestratili radosť, ktorá pramení z nádeje, a aby sme vydržali v trápení.

 

Pozvaný na hostinu spoločenstva a lásky

Tieto dve výzvy apoštola nám pomáhajú pochopiť v podobnom duchu podobenstvo o tých pozvaných na veľkú večeru, ktorý Ježiš povedal v evanjeliu Lukáša (14, 15-24). V jeho pôvodnom zmysle, podobenstvo odzrkadľuje na jednej strane odmietnutie, že Ježiš so svojim posolstvom trpel väčšinou zo strany zákonníkov a farizejov. Na druhej strane nám to pripomína dar Otcovej bezpodmienečnej lásky, ktorá našla väčšiu prijatie u chudobných a tých, ktorí sú považovaní za „nečistých“ v Izraeli, rovnako ako v pohanských národoch, ktorí prišli k viere v evanjelium. Prijatie pozvania Ježiša mať radosť z Božieho kráľovstva a vstúpiť do jeho dynamiky, znamená aj prijať dar univerzálneho bratstva v Kristovi a privítať s vierou a zodpovednosťou rozmanitosť darov a služieb, ktoré charakterizujú cirkevné spoločenstvo.

V dnešnej dobe, poznačenej rastúcou globalizáciou, sa kultúrna a jazyková rozmanitosť stáva čoraz zreteľnejšou a všadeprítomnejšou, často v jednom národnom bratstve OFS alebo v jedinej provincii či rehoľnom kláštore. Tvár Cirkvi sa mení mnohými spôsobmi, ale stále vidíme diverzitu ako problém, skôr nie ako dar, ktorý nás obohacuje – ak ju prijmeme vo viere a v láske, s pravou múdrosťou. Ako tí, ktorí boli pozvaní prví na večeru v podobenstve, aj my môžeme urobiť absurdné ospravedlnenia a nevstúpiť do dynamiky služby, aj my môžeme odolať náročnej úlohe žiť a spolupracovať v rozmanitosti. Môžeme sa usilovať iba o naše sebecké záujmy alebo záujmy našej skupiny, bez toho, aby sme sa skutočne zaviazali k spoločnému blahu.

 

 

Vo svojej knihe Blaquerna (1276-1283), blahoslavený Raymond Lull používa svoju literárnu predstavivosť na to, aby dokázal, že vo všetkých stupňoch kresťanského života a v najrozmanitejších podmienkach spoločnosti, moc evanjelia skrze úprimné obrátenia sa ku Kristovi k obnovenému spoločenstvu medzi ľuďmi a národmi.

Zakončíme modlitbou: Pane, pomôž nám dať všetky svoje dary do služby druhým s veľkorysosťou a radosťou. Daj nám silu milovať ich, ako si nás ty milovali, ktorý dal svoj život za nás a dávaš sa nám znova v tejto Eucharistii. Otvor pre nás ešte raz dvere hostiny Božieho kráľovstva, ktorú si pripravil pre tých, ktorí nemajú ospravedlnenie pre lásku, ale skôr uznávajú to, že potrebujú teba a potrebujú dar bratstva, aby mohli naplno žiť. Amen.

 

Kofola

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *